Vcera rano som opat raz nestihala na vlak a tak som namiesto pouzitia podchodu "prebehla" na druhe nastupiste cez kolaje. Jama je sice dost hlboka a aj dvere vlaku su dost vysoko, ale moje dlhe nohy ma nastastie zasa raz zachranili :) Vo chvili, ked som este stojac v kolajisku otvorila dvere, priamo za ich naprotivkom stal na nastupisti sprievodca.... "slecna, vy ste este nedostali dvojtisicovu pokutu?" a bla bla bla.....
Dnes sprievodkyna usilovne prikladala moju junior kartu k svojej citacke (ako velmi efektivne by bolo falsovat 400-korunovu kartu s rocnou platnostou, pouzivanim ktorej usetrim 1500 mesacne??). Tukala, tukala, mracila sa, zasa tukala, 3x prilozila a nic....spytala sa, ci mi to uz niekedy fungovalo a po kladnej odpovedi, vyhlasila, ze jej to nejde, ale ved nevadi...... aaaaaaaaaach, tak naco to kontroluju, ak to nevadi, ked to nejde?
Dneska pri obede som pozerala rovno do obrazovky, na ktorej bezala nejaka hudobna stanica. Nechapem celkom zmysel pustania hudby pocas obeda, ale tak aspon som nemusela pozerat na polorozpadnute steny restiky (to je zamer - nechodim obedovat na stavenisko/buranisko ;)), ani na nic-moc vyzerajuci gordon bleu. Pesnicky boli vselijake, vacsinou take starucke (Take that, M People, Wham), ale tato jedna sa mi strasne pacila :)
posted by: etka on Monday, 28 July 2008 at 22:23 |
link | comments |
Moze byt
Dnesne planovane vecerne behanie sa zmenilo na vychadzku. Kedze Mat oslavil otcovu 50-tku obzerstvom a nebol schopny bezat bez toho, aby sa nasledne nepovracal (aspon to tak tvrdil a ja, priznam sa, som nemala ani najmensiu chut to overovat), iba sme pochodovali po skosenej roli az ku strkovke. Obzreli sme spinavu vodu, pokochali sa pohladom na krasne labute a pochodovali zasa spat.
Dnes som sa s rovnako starymi kamaratmi bavila o tom, ze sme sa narodili v celkom dobrom case - v detstve/mladosti sme mali na hody mrte kolotocov (tento rok budu mozno 2), 3 hodove diskoteky za vikend (bude vraj jedna) a mohli sme sa kupat v jazere (dneska je to taky humus, ze by som tam uz ani prst neomocila).
A ked som vecer pozerala na slnko zapadajuce vedla atomackych kominov, za chrbtom jazero a vsade naokolo role s vykosenym strniskom a zvyskami slamy, uvedomila som si, ze aj to miesto sme trafili celkom dobre :))
Posledne tri dni som sa v robote (takmer) cely den priserne nudila, aby potom o 4 niekto prisiel a dal mi robotu na 3 hodiny. Ach.....
Kedze nuda je vec priserna, okrem obiehania snad vsetkych "nadriadenych" s otazkou ci im nemam s niecim pomoct, som si pustala pesnicky z youtube (zistila som, ze mam nejake posahne sluchatka, pretoze z laveho ide zvuk len velmi potichu. Vie sa to na malu chvilu zlepsit, ked nim troska potrasiem - muselo byt zabavne sledovat ako podchvilou potriasam hlavou do lavej strany :), citala starucke Aifove posty (ked uz som bola na strane 11...), pozerala ekonomicke spravy, otravovala kolegov a vypila asi 4 caje......
V jednom kuse nam v budove nieco montuju, opravuju a doladuju, takze robosmi sa to tam sem-tam len tak hemzi. Ale aj tak som bola dost prekvapena, ked som vosla na wc-ko a uprostred umyvarky stal chlapik v cervenych monterkach oprety o rebrik. Na moj spytavy pohlad reagoval slovami: "ja tu len cakam, kym sa zhasne svetlo" ..........
Dnes som sa velmi cudovala, preco cez tyzden, ked spim 4-5 h, mi nerobi problem rano este tak 15 minut utekat na stanicu a potom este cely den pobehovat v robote v opatkovych topankach, ale dnes ked som spala minimalne 9, nedokazala som sa smodrchat po dome ani v papuciach. Ked som si na obed namerala teplotu, pochopila som :(.....
posted by: etka on Saturday, 26 July 2008 at 20:03 |
link | comments |
Potešilo....
Tenisky, tričko, beh, morcheeba do krabičky, beh, bicykel, plávanie, posilka a zasa beh a teraz aj lopta.
Keď sa tri mesiace kvôli niekomu veľmi snažíte a potom je práve on ten jediný, kto si všimne výsledok, to poteší... dosť výrazne :)
V reštike Divný Janko majú na stene tabuľku, na ktorej je napísané, že v dome, kde reštika sídli, býval počas svojich štúdií Janko Matúška. Ale nebol divným Jankom Janko Kráľ?
posted by: etka on Wednesday, 23 July 2008 at 10:47 |
link | comments |
Ako v rozprávke
Pri obede dnes kolega rozoberal, ako včera pochopil princíp Jin a Jang, čiže podľa neho rovnováhu dobra a zla (aj keď ako wikipedia hovorí: "Na západe sa často Jin a Jang zle zobrazuje ako "zlo" a "dobro".). Pomohol nejakému chlapíkovi s vybitou autobatériou, aby vzápätí prišiel o parkovacie miesto. Z toho mu vyplynulo, že vždy, keď spraví niečo dobré, musí sa mu zákonite hneď nato stať niečo zlé.....
Na to zareagoval ďalší spolusediaci, vraj minule šiel na skúšku, nič nevedel, ale cestou pustil nejakú babku sadnúť si v autobuse a zo skúšky dostal za 2.
Môžete namietať, že ja verím tiež všeličomu, ale takýmto fakt ne... To by musel byť život ako z automatu - každá ľudská akcia by okamžite so sebou niesla okamžitú reakciu "osudu" (Boha, prírody....čohokoľvek)....
Nemyslím....... ja som si napríklad včera na obede opálila spodnú peru (a tak fest) a to som pritom predtým nespravila nič dobré :) Dokonca sa mi nič dobré nestalo ani potom :)
...to už skorej uverím tomu, že len to je prirodzené, čo robíme ako zvieratá :-D
Kedze Hob je na druhom konci sveta, Megi do mna huci, aby som ho nahovorila pisat si blog. Nechcel...
Hovoril, ze: "ten blog sa mi fakt nechce pisat, mam co robit, aby som stihol napisat domov kazdy den... ved ked chces, nieco zaujimave mozes uverejnit ty, davam ti kopyrajt ;)"
Nakoniec ale, po vzajomnej dohode som mu narychlo nejaky blog vytvorila, a napastovala tam par uryvkov z mailov. Uverejnovanie dalsich zazitkov je uz na nom :)
A tak, kto mate chut na trochu jamajskeho rumu pri bazene od abstinujuceho neplavca, nech sa paci: Zapisky z druheho konca sveta
posted by: etka on Tuesday, 22 July 2008 at 23:14 |
link | comments |
Castellers
Toto je tá najfascinujúcejšia vec, akú sme v Španielsku videli....
posted by: etka on Monday, 21 July 2008 at 22:30 |
link | comments |
nechápem...
Nožík (by) sa mi vo vrecku otvára(l) (keby som nejakú rybičku mala - väčšinou ani tie vrecká nemám) vždy, keď počujem: "tomu nechápem".
Ľudia, veď: "to nechápem" a "tomu nerozumiem"....
Ale aby to zasa nevyzeralo, že ja som hotová Adela Ostrolúcka, treba povedať, že ja rozčuľujem ľudí svojím:
neni, vypat/zapat, voní a horko.... a čiarky...:))
PS: ďakujem za pomoc s čiarkami... aj keď pravdepodobne v tomto texte stále nie sú 100%-né :)
Ráno som vstala o hodinu skôr ako inokedy, aby som bola skôr v robote a mohla ísť potom skôr domov. A tiež preto, že po príchode ostatných produktivita prudko klesá ;)
Plechová teta vyhlásila, že vlak mešká 20 minút, čo dosť napikuje, pri predstave, že tých 20 minút môžete akurát tak stáť na nástupišti a nadávať. Po 30 konečne prišiel. Nechápem, prečo nemôžu hneď povedať, koľko bude meškať naozaj. Tých posledných 10 minút mi adrenalín stúpal do nebotyčných výšok.
Napriek tomu, že vlak bol dosť napchatý, našla som kupé, kde sedeli len 2 ľudia. Keď sme sa pohli, všimla som si, že je otvorené okno, ktoré nejde zatvoriť (keďže bolo vonku maximálne tak 15 stupňov, nedalo sa nevšimnúť ;))
Takže zmrznutá a ešte aj neskoro......... ešteže je už piatok :)
posted by: etka on Friday, 18 July 2008 at 18:31 |
link | comments |
obľúbené
Táto pesnička bola vždy jednou z mojich najobľúbenejších.....
PS: dnes mal kolega zasa tatarku s kompótom... mam pocit, že keď to ešte 1-2 razy uvidím, dám si aj ja :-D
posted by: etka on Thursday, 17 July 2008 at 21:53 |
link | comments |
Na rozlúčku
Raz, už dávno, bola od Teba pre mňa. Dnes je odo mňa pre Teba.
„Bílým šátkem mává,
kdo se loučí,
každého dne se něco končí,
něco překrásného končí.
Setři si slzy
a usměj se uplakanýma očima,
každého dne se něco počíná,
něco překrásného počíná."
(J. Seifert)
posted by: etka on Wednesday, 16 July 2008 at 11:45 |
link | comments |
Všade tí istí...
Niekedy mám pocit, že celý žívot ma obklopujú rovnakí ľudia, len v rôznych podobách.
Dnes som si všimla, že jeden kolega mi strašne pripomína môjho spolužiaka a veľmi dobrého kamaráta zo strednej. Ani nie tak výzorom, ako skôr gestami, spôsobom reči a trefnými poznámkami ;)
Normálne som ho začala mať len kvôli tomu ešte viac rada :))
posted by: etka on Tuesday, 15 July 2008 at 23:16 |
link | comments |
Kalendár II.
Zistila som, že ten minule spomínaný kalendár stál 200 korún a to bol ešte zlacnený zo 400 (slovom štyristo!!). "Lunárnici" si evidentne vymýšlanie pamätných dní a týždňov cenia pomerne vysoko.
Fasa ale je, že rôznymi spomienkovými dňami, kúzlo tohto kalendára nekončí.
29. august je označený ako štátny sviatok, ale až o deň neskôr svieti v kalendári Spomienka na Slovenské národné povstanie. Rovnako 1. september je síce štátnym sviatkom, ale Deň ústavy je podľa nich až druhého.
A to ani nehovorím o tom, že Margaréta oslavuje meniny aj 10. júna aj 13.júla. Megi to tak potešilo, ze celý deň strašila so statusom: "meniny! opäť? opät!" :))
posted by: etka on Monday, 14 July 2008 at 22:58 |
link | comments |
Týždeň Baltského mora
Vedeli ste, že dnes začína týždeň Baltského mora? Teda..ťažko povedať, či začína alebo končí, v našom lunárnom kalendári je takto označený jednoducho dnešok :)
Okrem rôznych "skvelých" rád kedy čo zasadiť, kedy sa dať ostrihať a kedy čo jesť/nejesť, je tam celá noša svetových dní a týždňov pripomínajúcich takmer čokoľvek. Napríklad: Svetový deň populácie, Svetový týždeň dojčenia, Svetový deň boja lekárov za mier, Medzinárodný deň Alzheimerovej choroby, Svetový deň cestovného ruchu, Svetový deň zvierat, ale aj Svetový deň hospodárskych zvierat, Svetový deň vegetariánov, atď.....
Myslíte, že aj lesné zvieratá majú svoj deň? A polárne? A môžu za mier, "svetovo" samozrejme, bojovať aj iné profesie ako lekári? A koľko asi poznáme chorôb (aspoň z tých závažnejších) a koľko je morí?
Práve si začínam uvedomovať, že tých 365 je zúfalo málo....
posted by: etka on Friday, 11 July 2008 at 23:40 |
link | comments |
Jahody, tatarka a deň narcisov
Nedávno som v diskusii jedného fóra reagovala na príspevok, v ktorom sa pisateľka ohnivo zasadzovala za uvoľnenie istých stredoškolákov zo školy, ale zároveň spravila doslova mrte gramatických a štylistických chýb. Keď som jej v komente odporučila, aby školu veľmi nevynechávala, pretože ako vidím, veľmi sa jej zíde, vyslúžila som si ostrú kritiku nielen od nej, ale ešte aj Mat a Kanni ma zvozili pod čiernu zem, že či mi robí dobre sa do nej navážať a Megi s Fussom len mlčky prikyvovali.
Aj dnes sa našiel niekto, komu sa nepáčilo, že kritizujem kolegov obed - "takto verejne a zároveň bez toho, aby som to povedala aj jemu do očí".
Stále viac si uvedomujem, ako fasa je, že mňa vedia všetci upozorňovať na moje chyby a nedostatky, ale zároveň sa biť za práva tých, o ktorých si to dovolím načrtnúť ja.
Už nechcem "byť" pre nikoho detinská, afektovaná, drzá, namyslená a nespoľahlivá......
PS: update tatarkovo-jahodového článku: dnes na obede som mu povedala, že kombinovať jahody a tatarku mi príde prinajmenšom čudné. Povedal, niečo v zmysle, že to bolo naozaj divné.
PS2: prečo niektorí ľudia dokážu vždy rozhovor skončiť tak, že si potom hovorím - ach, mala som byť radšej ticho.....?
posted by: etka on Thursday, 10 July 2008 at 21:34 |
link | comments |
sardinky s pudingom
Dnes mal kolega na obed vyprážaný syr so zemiakmi a tatarskou a k tomu si kúpil jahodový kompót.
Skoro som ten svoj obed nedojedla, keď som ho videla...:))
Dnes ma na Gotvalďáku zastavil značne ošumelý a mierne spoločensky unavený chlapík s ostrou prosbou (ako svojho času napísal Cimmerman) o pár drobných (a vysvetlením, že je bezdomovec). Keďže mal ešte parťáka a veľkého psa, mierne som zneistela, poďakovala (prečo som poďakovala???) a s ráznym zavrtením hlavou odišla. Chlapík sa za mnou rozbehol a oznámil mi, že sa s kamošom stavil, že: "týto hodynky xxxxxx ("tresnem", povedzme) o zem a ony sa určite nerozbijú".
V zvláštnych situáciách zváštne reagujeme, a tak som povedala len: "Skvele" a rýchlym krokom som sa pobrala smerom na Kollárko. Za sebou som už počula len cinkot rozbíjajúcich sa hodiniek......nevyhral :)
posted by: etka on Tuesday, 08 July 2008 at 23:32 |
link | comments |
Už len pár hodín
Keďže Hob (ako on sám povedal) pred časom inkrementoval svoj atribút VEK o 1 a ja som aktualizovala hodnotu svojho atribútu TITUL z hodnoty "slečna" na hodnotu "ING", včera sme oslavovali.
Potrebovala som si napraviť chuť (a reputáciu) po minulotýždňovom koláči, ktorý vo výsledku predčil aj tie najpesimistickejšie očakávania, a tak sme okrem tradičných poživatín ako chlebíčky a jednoubky, pripavili aj "Tomates Rellenos" - plnené rajčiny, ktoré sme našli na akejsi stránke so španielskymi špecialitami, a čokoládovú penu, rovnako zo španielskej kuchárky (chceli sme sa troška blysnúť ;))
Tomates zožali úspech (aj keď asi skôr kvôli vzhľadu), zvyšné jedlo asi tiež, keďže hostia ostali až do hlbokej noci :)
Dnes sme sa boli slniť a čvachtať na termálnom kúpalisku - zmrzka a plážový volejbal boli ako bonus :) Deň sme zakončili skvelou obedo-večerou a nakupovaním oblečenia. Tomu hovorím víkend!
Teraz mi už len ostáva zakričať si s Garfieldom.
posted by: etka on Sunday, 06 July 2008 at 22:33 |
link | comments |
pesnička na dnes...
posted by: etka on Thursday, 03 July 2008 at 21:59 |
link | comments |
To čo neovplyvním, na to si musím zvykať
"Zajtra s Tebou nepôjdem, lebo si idem ráno vybaviť pas." Pas? Načo je komu teraz pas?
Jamaica calls........
Včera sme sa o tom bavili a bolo to ako nič, bolo to normálne, prirodzené, už toľkokrát preberané. Ale teraz..... Koľko? 4 týždne?!!!!
20 pracovných dní....... 40 ciest vlakom...... 8 víkendových dní....
Prečo nie vtedy? Prečo teraz?
Ak by sa mu teraz niečo stalo, ani by som sa nečudovala. Je len málo vecí, ktoré sa ešte nestihli pokaziť, vecí, ktoré by tak strašne neboleli, ľudí, ktorí nesklamali......
Viem, že som urobila chybu a preto si to zaslúžim...ale prečo nie aj ty? Keď sa na Teba pozerám, aj sa chcem tak smiať, byť znova taká šťastná.....na všetko zabudnúť - ako ty.
Sú veci, proti ktorým nemám silu bojovať. Sú ľudia, s ktorými nemám šancu súperiť. Sú situácie, v ktorých vždy podľahnem, oči a smiech, ktoré mi vždy načnú staré rany a nasypú do nich soľ, ktorú potom vyplavia oči....
Dokedy ešte??
streda, 2. júla 23:50
posted by: etka on Thursday, 03 July 2008 at 06:39 |
link | comments |
I want to ride my bicycle, I want to ride my bike...
V nedeľu sme dali 40 kilometrov na bicykli. Aj keď to vyzerá, že je to veľa, myslím, že ani nie - 18, hodinová pauza, ďalších 18 a zvyšné 4 cestou na stanicu a zo stanice.
Boli sme pozrieť kaštieľ v Budmericiach (primárnym cieľom bolo to bicyklovanie). Vyzerá dobre.....veľmi dobre.... možno by som vedela tvrdiť, že najkrajší tuto na západe....Smolenický zámok nerátam, lebo je to zámok :)
Kaštieľ teda vyzeral skvele, aj celkom udržiavane, ale dá sa povedať, že je tak trošku zakliaty:
"je vnútri nejaká expozícia?"
teta vrátnička: "nie"
"a môžme sa ísť pozrieť?"
teta vrátnička: "nie"
"robievajú sa tu nejaké akcie? oslavy...svadby...nie zadarmo, samozrejme"
teta vrátnička: "nie"
"a môžem aspoň len tak nakuknúť cez dvere?"
teta vrátnička: "NIE"
Je totiž Domovom slovenských spisovateľov a tí si ho strážia ako oko v hlave. A tak sme kúpili pohľadnice, ešte sa troška prešli po parku a pozávideli deťom slovenských spisovateľov čvachtajúcim sa v bazéne.
A tak mi po nedeli okrem príšernej bolesti zadku z bicykla ostala jedna dôležitá otázka - Majú aj slovenský blogeri svoj kaštieľ? alebo aspoň nejaký Domov???
Dnes sme sa boli slniť a čvachtať na termálnom kúpalisku - zmrzka a plážový volejbal boli ako bonus :) Deň sme zakončili skvelou obedo-večerou a nakupovaním oblečenia. Tomu hovorím víkend!
