Quote of the Day
Google vám do mailboxu okrem reklamy niekedy strčí aj niečo užitočné. Toto som tam dnes našla ako citát dňa:
"Change before you have to." Jack Welch
Citáty sú fajn, len mám niekedy pocit, že sú múdre jak rádio, resp. že sa im to ľahko povie.
Viem, že teraz sa cítim na slovo na 5 písmen, možno práve preto, že som neposlúchla, keď všetko okolo mňa kričalo: "zmeň to, ešte kým iba môžeš", "sprav aspoň raz to, čo je správne" alebo "ešte stále môžeš byť víťaz ty".
Kto to dokáže, toho úprimne obdivujem. Mne to nejde. Idem na doraz.
A možno zas a znova...
posted by: etka on Sunday, 11 May 2008 at 00:57 |
link | comments |
a ja?
Dnes celý deň myslím na TOTO.
Kedy sa tak zasa budem môcť cítiť ja? A budem vôbec niekedy?
posted by: etka on Friday, 09 May 2008 at 15:51 |
link | comments |
Farebný svet (s fungujúcim linkom)
dnes som si sadla do kupé k chalanovi v červenom svetri. Bolo tam dosť teplo, tak som si vyzliekla biely sveter, pod ktorým som mala červenú košelu. On si dal dole ten svoj červený a sedel tam v bielej košeli :))
PS: pre tých, ktorí majú radi musli, tak ako ja - dajte si k tomu misku s mliekom.
posted by: etka on Friday, 09 May 2008 at 09:56 |
link | comments |
no comment
dneska cestou z ihriska...
ja: zajtra mam skúšku. Takú čo som ju už raz nespravila.
Mat: také máš v poslednej dobe častejšie ako tie normálne, tuším...
ach jo.....čo sa to deje??
posted by: etka on Sunday, 04 May 2008 at 21:41 |
link | comments (2) |
Film
Dnes sme s darlingom pozerali po dlhej dobe film. Každý mesiac s premiere v ruke spravíme dlhý zoznam filmov, ktoré "určite" chceme vidieť a ktoré si nikdy potom nepozrieme. Tak sme sa dnes konečne odhodlali. Kukli sme si Once. Miestami to vyzeralo ako domáce video, len s mierne nereálnymi situáciami :) Ak si pozriete najprv trailer, pri pozeraní filmu budete len oči otvárať, že čo sa to tam vlastne deje. A ak si ten trailer pozriete ešte AJ po filme, tak duplom :) Malo to taky divny, otvoreny koniec.
Ale celkovo to bol velmi pekny film, s posobivymi pesnickami.....
Väčšinu som preplakala.
How often do you find the right person? ONCE
posted by: etka on Saturday, 03 May 2008 at 23:27 |
link | comments (1) |
Srandičky...
Signál je jasný - stačí krátko prezvoniť (je to efektnejšie ako zvonček a menej to púta pozornosť), dopíšem vetu, obujem papuče a bežím dolu. Cestou schmatnem nejakú čoko, alebo koláč, a otváram dvere. Stoja tam, vyškerení jak orechy, zošrotujú, čo som priniesla, porozprávajú pár vtipov a vraciame sa každý k svojmu.....
Je to fajn...je to niečo ako čaj cez pracovnú dobu :)
Dneska sa mi zdalo, že 10 minút po polnoci je predsalen už trošku veľa, ale tak co už...zbehla som dolu, otvorila dvere a tam len prázdna ulica......
hahaha...vaše jediné štastie, že som nebola už len v pyžame ;)
posted by: etka on Saturday, 03 May 2008 at 00:34 |
link | comments (5) |
Dobrý deň, smútok...
Dobojované. Bitka je prehratá. Už toľká v mojom krátkom živote.
Čo sa to v poslednej dobe deje, že všetci hľadáme nenormálne a nereálne vzťahy? Niečo o čom je dopredu jasné, že to nevyjde, že to nemôžeme mať, a že by to bolo pre nás len a len nedobré. Starší, mladší, zadaný, so záväzkom, ľahostajný....a keď to dopadne podľa očakávania (teda zle), hráme mŕtveho chrobáka, ležiac na chrbte, trepeme nožičkami a presviedčame sami seba, že nemôžeme vstať, že už to nikdy nebude dobré a že by nás všetci mali ľutovať. Ubližujeme sebe, tomu druhému a najviac ľuďom, ktorým na nás tak veľmi záleží.
Niekedy Ti závidím, že u Teba zvíťazil rozum, a že aj napriek (možno) bolesti, si spravil, čo je správne.
Toto je teda definitívne zbohom, malej etus. Žiadna zmena, všetko ostáva po starom. Rovnakí ľudia, rovnaké veci, rovnakí skauti, rovnaké pexeso. Opäť nedostupná princezná. Snáď časom dostanem späť aj zlatý zámok s bielym kľúčikom.
Začal sa predošlý život, čo sa napokon dalo predvídať. Smiali sme sa, hovorili o svojich výbojoch a sme šťastní. Len nad ránom, keď ležím v posteli a počuť iba šum áut po Paríži, chvíľami ma pamäť zradí, vráti sa leto so všetkými spomienkami. Opakujem si v hrôze to meno, veľmi potichu a veľmi dlho. Vtedy vo mne čosi stúpa, vítam ten cit, jeho menom so zatvorenými očami: Dobrý deň, smútok!
(Francois Saganova, Dobrý deň, smútok)
posted by: etka on Thursday, 01 May 2008 at 13:13 |
link | comments (2) |
